reklama

Autobusové myšlienky I.

cesta...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Cesta autobusom, naspäť, tam, čo nazývame domovom. Menšia nehoda s fotoaparátom, ktorý nie je môj, ma pred cestou prinútila plakať. Plakala som, fňukala som, soplila som a on ma stískal, utieral mi slzy, vravel, aby som neplačkala... Teraz som sedela vedľa neho, vedľa budúceho veľkého muža. A keď vravím, veľkého, myslím VEĽKÉHO!...

 V sobotu budeme spoločne počúvať rozprávku na Slovenskom rozhlase, pomyslela som si sediac vedľa neho s očami upretými na Červený kameň. Každú sobotu... Predstavovala som si, ako už nekonečne veľakrát, našu spoločnú budúcnosť. Budúcnosť, ktorá sa vôbec nemusí stať skutočnosťou.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 A môže ho teda učiť aj tú nemčinu. Odmalička. Bude nadaný, skvelý, vtipný... po tatinkovi... Len nech nie je po mne. To by dopadol...

 Objím ma, chcem sa cítiť bezpečne. Potrebujem sa cítiť bezpečne. Potrebujem cítiť, že niekomu na mne záleží.

 Milujem. Milujem Ťa, Prvý-Posledný.

Enid Daghma

Enid Daghma

Bloger 
  • Počet článkov:  21
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som vlastniteľ všetkých pocitov Zoznam autorových rubrík:  Starosti a útrapy mladejPrvý-Posledný a jaJa život pochopiť chcemNEZARADENÉ

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu